Ako rozpoznať závislosť od online hier a ako jej predísť

Hodiny strávené pri hre ešte nemusia znamenať závislosť. Rozdiel je v tom, či hra stále patrí k životu, alebo ho postupne vytláča: spánok, školu, prácu aj vzťahy. Tento rozdiel nie je vždy zjavný, a preto sa oplatí poznať signály a vedieť, ako sa o nich rozprávať s blízkym človekom bez obviňovania.

Kedy je hranie ešte v poriadku

Online hry sú pre mnohých ľudí spôsob oddychu, kontaktu s priateľmi a zdroj radosti. Ak človek zvláda povinnosti, spí dostatočne, stretáva sa s ľuďmi aj mimo hry a vie sa od hry odpojiť, väčšinou nejde o problém.

Dôležitejšie než počet hodín je miesto hry v živote. Rovnaký čas pri hre môže byť pre jedného človeka relaxom a pre iného útekom pred ťažkosťami.

Kedy sa z hrania stáva problém

Svetová zdravotnícka organizácia zaradila poruchu spôsobenú hraním hier medzi uznané diagnózy. Typické znaky sú:

• človek nevie hranie ovládať a hrá dlhšie, než chcel,
• hra má prednosť pred spánkom, jedlom, školou, prácou či vzťahmi,
• pokračuje v hraní napriek zjavným škodlivým následkom,
• pri obmedzení je podráždený, smutný alebo agresívny,
• klame o čase, ktorý hrou strávil.

Na diagnózu sú potrebné prejavy trvajúce dlhšie obdobie. Jednotlivé znaky preto neberte ako ortieľ, ale ako dôvod na rozhovor.

Prečo hry pútajú

Mnohé online hry sú navrhnuté tak, aby sa nikdy nekončili. Pravidelné odmeny, denné úlohy, rebríčky a tlak tímu vytvárajú pocit, že ak neprídete, zlyháte. Nejde o slabosť charakteru, ale o dobre premyslený dizajn.

Zraniteľnejší sú ľudia, ktorí hľadajú útek pred samotou, stresom alebo úzkosťou. Hra im dáva úspech a spoločenstvo, ktoré inde nenachádzajú.

Prevencia u detí

Najlepšie funguje dohoda, nie zákaz. Určite s dieťaťom jasné pravidlá hrania, ktoré spolu napíšete, a dodržiavajte ich aj sami. Počítač a konzola patria do spoločných priestorov, nie do izby, a večer sa vypínajú skôr, než je čas spánku.

Zaujímajte sa o to, čo dieťa hrá. Zahrajte si s ním a pýtajte sa, čo ho na hre baví. Ponúknite alternatívy: šport, krúžky, výlety, stretnutia s kamarátmi. Hra by nemala byť jediným zdrojom úspechu a uznania.

Prevencia u dospelých

Dospelí podceňujú, že hry fungujú aj na nich. Pomáha určiť si časový rámec ešte pred začiatkom hry a nastaviť pripomienku. Nehrajte, keď ste unavení, nahnevaní alebo smutní, práve vtedy sa hranie ľahko zmení na únik.

Všímajte si, čo hrou kompenzujete. Ak ju používate na zvládanie stresu, vyskúšajte popri nej aj iné spôsoby odpočinku, napríklad pohyb alebo stretnutie s ľuďmi.

Kde hľadať pomoc

Ak sa hranie vymklo kontrole, nie je to zlyhanie. Začať sa dá rozhovorom s praktickým lekárom, detským lekárom, školským psychológom alebo klinickým psychológom. Pri deťoch pomôžu poradne pre rodinu a deti a odborníci na duševné zdravie.

Pri rozhovore s blízkym človekom začnite vetami o vlastných obavách, nie obvineniami. Radšej povedzte „záleží mi na tebe“ než „stále len hráš“. Ak sa objavia myšlienky na sebapoškodzovanie, kontaktujte ihneď núdzovú linku alebo záchrannú službu.

Zdroje

• Ministerstvo zdravotníctva SR
• Svetová zdravotnícka organizácia