Kedy začať so zdravým životným štýlom u detí? Už v batoľacom veku

Dieťa sa učí tým, čo vidí doma každý deň, nie tým, čo mu vysvetlíte pri stole. Preto s návykmi začnite vtedy, keď batoľa pri vás v kuchyni chce miešať varechou. Nasledujúci príbeh jednej vymyslenej rodiny ukazuje, ako môžu vyzerať malé zmeny počas bežného týždňa a čo z nich si môžete preniesť k sebe domov.

Rodina, ktorá nechcela meniť všetko naraz

Marta a Peter majú štvorročnú Lenku a sedemročného Adama. Cez týždeň obedujú rýchlo, večer ide televízia a víkendy trávia väčšinou v byte, lebo na výlet nie je nikdy dosť síl. Nikto z nich nie je chorý a deti sú v poriadku, no Marta cíti, že sa návyky usádzajú a o pár rokov ich bude ťažké zmeniť.

Prvé, na čom sa dohodli, bolo pravidlo malých krokov. Nebudú meniť jedálniček, rozvrh aj víkendy v jednom týždni, pretože takýto plán vydrží zvyčajne len pár dní. Každý mesiac si vyberú jednu oblasť a tej sa budú venovať, kým sa nestane samozrejmosťou.

Prvá zmena: spoločný stôl

Začali jedlom, pretože tam sa dá zmeniť veľa s malým úsilím. Večera sa začala podávať pri stole a bez telefónov. Deti dostali úlohu, ktorá im vyhovuje: Adam umýva zeleninu a Lenka rozkladá príbory.

Zelenina sa na tanieri objavuje v rôznej podobe, ale bez nátlaku. Marta pravidlo vyjadrila jednou vetou: ochutnať sa môže, dojesť sa nemusí. Dieťa, ktoré sa pri jedle necíti pod tlakom, sa k novej chuti vracia ochotnejšie, aj keď to trvá niekoľko pokusov.

Sladkosti nezakázali. Z dezertu po každom jedle sa stala občasná záležitosť, nie odmena za dojedenú zeleninu. Odmena jedlom totiž učí dieťa, že brokolica je trest a koláč výhra.

Pohyb, ktorý sa nenazýva tréning

Deti nepotrebujú krúžok na každý deň, potrebujú príležitosť sa hýbať. Rodina začala chodiť pešo do školy a škôlky, kde to bolo možné, a vo štvrtok popoludní vyrážala do parku. Peter sa prestal tváriť, že je pozorovateľ, a pridal sa k hre.

Víkendový výlet nemusí byť náročný. Stačí les, potok, lavička a vrece s desiatou. Dôležité je, aby dieťa zažilo pohyb ako zábavu, nie ako povinnosť, ktorú treba odškrtnúť.

Obrazovky a spánok patria k sebe

Najväčší odpor vyvolala zmena, ktorú rodičia čakali najmenej: obmedzenie obrazoviek pred spaním. Adam si zvykol zaspávať s videom a večerný rituál sa preto predlžoval. Rodina dohodla, že hodinu pred spánkom sa zhasnú všetky obrazovky vrátane rodičovských.

Namiesto nich prišla knižka, krátky rozhovor o dni a tlmené svetlo. Po týždni sa zaspávanie skrátilo a ráno bolo pokojnejšie. Dieťa v školskom veku potrebuje spánok pravidelný a dostatočný, a rodičia ho vedia kontrolovať skôr režimom než zákazmi.

Čo robiť, keď to nejde podľa plánu

Do tretieho týždňa prišla chrípka, potom narodeniny u starých rodičov a celý systém sa rozpadol. Marta to nebrala ako neúspech. Návyky sa nebudujú v priamke, ale vo vlnách, a dôležité je vrátiť sa k nim, keď dôjde k výpadku.

Rodičia sa vyhýbali vete „už sme to predsa riešili“. Namiesto kritiky sa spýtali, čo bolo ťažké, a prispôsobili plán. Dieťa, ktoré vidí, že aj dospelí robia chyby a vracajú sa k veci, sa učí flexibilite viac než z akéhokoľvek výkladu.

Plán na prvý mesiac, ktorý môžete prevziať

Z príbehu sa dá vybrať jednoduchý rytmus. V prvom týždni zaveďte spoločnú večeru bez obrazoviek, v druhom jednu pravidelnú vychádzku, v treťom pevný čas, kedy sa vypínajú zariadenia, a vo štvrtom spoločné varenie aspoň raz za týždeň. Každú zmenu nechajte pár dní usadiť, kým pridáte ďalšiu.

Pri zdravotných problémoch, ako je nadváha, pretrvávajúci problém s jedlom alebo poruchy spánku, sa obráťte na pediatra. Domáce zmeny sú dobrý základ, no nenahradia vyšetrenie, ak niečo nesedí.

Môj tip: Odporučila by som vybrať si jednu pravidelnú, napríklad nedeľnú činnosť, ktorú bude vedieť pripraviť aj dieťa, povedzme domáce palacinky z celozrnnej múky s ovocím. Dieťa, ktoré sa na príprave podieľa, zje výsledok oveľa ochotnejšie. Úlohu mu prideľte podľa veku, napríklad rozbíjanie vajec alebo umývanie ovocia.

Zdroje

• Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
• Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky